Súčasný kapitalizmus a jeho nové zmeny v rámci globalizácie

Amerika vstúpila do krízy, ktorá zasahuje postupne svet. Z hľadiska vplyvu Ameriky je známy výrok ešte z čias krízy 30. rokov – keď „Amerika kýchne, tak Európa má chrípku“. Podľa niektorých popredných predstaviteľov v USA má dnes Amerika „zápal pľúc“. V čom sú príčiny tohto stavu a aké to môže mať dopady?

Poprední humanistickí futurológovia Alvin a Heidi Tofflerovci predpokladali, že postindustriálne spoločenstvo sa bude líšiť od civilizácie II. Vlny (priemyselnej revolúcie) najmä úlohou vedy, vzdelania, kultúry a tak centrálnym inštitútom spoločnosti nebude priemyselný podnik, ale univerzita a výskumný ústav. Tieto predstavy sú prevládajúce v toku názorov súčasnej sociológie kapitalizmu. Napriek tomu neoliberálna vlna súčasného dravého kapitalizmu zatiahla rozvoj Západu na inú cestu. Ako hovorí G. Simmel kapitalizmus sa dal na cestu „úžerníka“ cestou špekulatívneho finančného kapitálu. Hlavnými inštitúciami sa nestali univerzity a laboratória, ale burza, banka zjednotená v globálnu sieť. Peniaze nemajú vlasť.  „Úžerník je v prevahe a drží ľudstvo pod krk“. Je to tragédia ľudstva a nečakaný obrat vo vývoji. Neoliberalizmus sa drží monetarizmu a ten je viac než jedno z ekonomických hnutí.

Dnes sa začína prejavovať ako agresívna doktrína, ktorá si vynucuje prehodnotenie samotných princípov ľudskej kultúry a to odchodom od princípov a hodnôt, ktoré ochraňovali spoločenstvo pred agresiou mešca peňazí. Všetky morálne dobrodenia, hodnoty starostlivo overované počas celej ľudskej kultúrnej histórie ľudstva sú odsudzované ako archaické a s pompou prekonávané. Nie je to iba dielo peňažného mešca. Ide o skutočný a nadutý historický revanš o úlohu úžerníka,  ktorého majstrovsky zobrazil Shakespeare v úlohe Shylocka. Pomsta dnešných „vyvolených“, ktorí uchopili ekonomickú moc nad svetom je hrozná práve tým, že vôbec nie je zameraná na „puritánsky kapitalizmus“,  ale na celé neburžoázne ľudstvo.

Všade,  kde sa presadil diktát neoliberalizmu je „totálne deinštituonalizácia“. Spoločnosť je odsúdená na „masovú kultúru“ so spoločnými televíznymi programami vo všetkých krajinách,  otravnou reklamou,  pornografiou,  násilie a zločinnosť sa podáva ako strava u McDonalda.  Znižuje sa úloha školských programov,  znižuje sa úloha statusu učiteľa, narušuje sa školská súdržnosť, nastáva ústup od úcty k osobnosti a presadzuje sebevoľnosť ako norma života. Neoliberálnu vlnu sprevádzala všade vo svete masová dezinformácia obyvateľstva Zeme. Ukazovali nám „výkladnú skriňu“ svetovej ekonomiky a pritom majstrovsky zastierali ten fakt, že rastúca úroveň blahobytu metropolí sa dosiahla na účet nespravodlivého globálneho prerozdelenia zdrojov a vytvoreného bohatstva.                                                                  

Nová ekonomická filozofia a úloha štátu

V tejto filozofii sa hospodársky život prezentuje cez „makroekonomické“ ukazovatele – cez pohyb peňazí a cenných papierov. Toky naturálnych hodnôt sa skrývajú za tieto ukazovatele. Tento druh monetaristickej filozofie je vhodný pre ospravedlnenie tvorby svetových hráčov pyramíd. Globálny poriadok slúži pre vyvlastnenie svetového bohatstva. Ekonomickí analytici poukazujú, že rast ekonomiky popredných krajín sa nedosahuje na základe rozvoja výroby, ale v dôsledku prerozdelenia bohatstva medzi silnými a slabými krajinami. Dosahuje sa to pomocou prudkého oslabenia národného štátu (obyčajne za pomoci pasce zadĺženia) cez privatizáciu a skupovanie všetkých druhov národných zdrojov, vrátane prírodných.

Pritom národný štát pod tlakom medzinárodných finančných inštitúcií (svetovej vlády) -Bretonwoodské inštitúcie –Medzinárodný menový fond(MMF) a Svetovej banky ( SB), začína slúžiť nástrojom takej globalizácie ako je privatizácia a skrátenie výdajov na sociálne účely a takmer zmrzačenie takých inštitúcii ako je veda a kultúra. Štáty tak vytvárajú podmienky pre nelegálne migrácie pracovnej sily a robia ju tak bezprávnou a zároveň rýchle znižujú jej cenu. Globalizácia narušuje slabé ekonomiky a vytvára štruktúry pre kriminálny obchod. Likviduje rozdiely medzi pôvodom peňazí a stiera tak rozdiely medzi normálnou a zločineckou ekonomikou. Tvorí legitimitu pre celý rad kriminálneho podnikania, vrátane takých ako je trh s narkotikami, ľudskými orgánmi a pod.

Vznikol zvláštny druh finančnej vojny – organizovaný útok na národné meny. Hlavnou novinkou sa stali systémové operácie proti národným ekonomikám, ktoré za finančných operácií doviedli krajiny do krízy, oceňovali jej podniky a zároveň ich lacno skupovali. Vyvolali tak krízy zachvacujúce celé regióny, napr. kríza v Mexickom zálive 1994 -95, ktorá zachvátila celú Latinskú Ameriku, Ázijskú krízu 1997- 1998, kríza zasiahla aj Ruskú federáciu. Kríza v Argentíne 2001. Všetky tieto krízy mali spoločné dôsledky – boli ťažkým úderom pre obyvateľstvo, ale zároveň to umožnilo hŕstke špekulantov nadobudnúť miliardové zisky.
Vzniklo množstvo podnikov s veľkým množstvom robotníkov a časť miestnych boháčov sa zaradila do novej globálnej elity. Po kríze v Mexiku sa zjavilo 24 miliardárov a po roku 1998 v Rusku 38 miliardárov. Ekonomickí žraloci tak robia genocídu bezbranných krajín a  podrývajú v nich normálny život. Prehlbuje sa nerovnomernosť vo svetovom  spoločenstve. Napríklad úroveň životnej úrovne vo Švajčiarsku prevyšuje životnú úroveň v Mozambiku 400 krát, začiatkom 19. stor. to bolo 5:1. Veľký význam v diferenciácii krajín zohrali štrukturálne reformy MMF.

Podľa Centra pre výskum ekonomickej politiky (USA), ekonomický rast v Brazílii mohol byť  2 krát vyšší, keby neboli aplikované závery MMF. Svetová banka vysáva zdroje periférií a tak vedie k zbedačeniu väčšiny obyvateľstva. Hovoria im „slum people“ (odvrhnutí ľudia). V roku 2003 ich bolo 921 miliónov, dnes miliarda t.j. 16,5% svetového obyvateľstva. Svet trosiek z ľudí sa nachádza na obrovských priestoroch Ameriky, Afriky a Ázie. Priemerný vek života je v nich 25 rokov – ako v Starom Ríme. To nie sú prírodné príčiny, ale sociálne! Výsledkom zavádzania výroby na princípe duševnej práce strácajú pracujúci prácu v priemysle a nachádzajú si prácu v oblasti služieb s nízkymi krátkodobým zamestnaným.

Prichádza k likvidácii strednej vrstvy v metropolách. Neoliberálni sociálni inžinieri rozpracovali celý rad metód na prekonanie odchodu strednej triedy v metropolách. Aj v Európe po ére sociálnych opatrení pre pracujúcich sa dnes 1/3 ocitla mimo tejto sociálne zabezpečenej skupiny. Štát sa dostáva do vleku korporácií a naväzuje sa na hyperburžoáziu - proti strednej triede. Neoliberálna vlna doviedla k rýchlemu „zbohatnutiu bohatých“ dokonca aj v metropoliach. Podiel miery zisku 0,1% najbohatších ľudí v USA na národnom produkte vzrástol za posledných 20 rokov 3-krát. Popritom reálne príjmy pracujúcich USA poklesli o 13% a vzájomný pomer mzdy topmanažérov a pracujúcich v amerických korporáciách vzrástol z 30:1 na 500:1.

Prirodzene,  že títo sa stali zvláštnou kastou,  ich dôchodky sa oceňujú už podľa príslušnosti k tejto kaste  a nie podľa úspechu v podniku.
V roku 1992 silná spoločnosť s príjmom 400 miliónov dolárov vyplatila vedúcim manažérom 1,04 milióna dolárov a spoločnosť vyplatila svojim vedúcim v priemere 800000 dolárov. Vznik takýchto manažérov sa objavuje aj v bývalých krajinách budujúcich socializmus.  Kde sú naši „bojovníci za pokrok“, ktorí likvidovali socializmus pod heslom „boja s výsadami nomenklatúry“.       Kyvadlo kapitalizmu sa vychýlilo príliš ďaleko, začína byť zrejmé, že rast má svoje hranice, a že nás občanov chrániť nikto nebude. Spoločnosť vedená iba neviditeľnou rukou trhu je nielen nedokonalá, ale aj nespravodlivá. Ako píše Noreena Hertzová: „A tretia cesta – tretí príchod Ježiša je pravdepodobnejší“ (Plíživý prevrat).

Kapitalizmus nabáda štát, aby predal svojich občanov,  kapitalizmus tým redukuje štát na minimum a stavia do centra korporácie – teda ľudí, ktorí neboli  volení, neguje demokraciu a tým neguje samotný kapitalizmus. Nadnárodné korporácie diktujú vládam podmienky – nikým nezvolení ľudia – demokracia neguje samu seba. Tento systém prestáva fungovať. Vo svete ideologického konzumu a konzumnej debility a údajného víťazstva kapitalizmu sa začínajú objavovať trhliny,  politika sa stáva taktiež tovarom, bezzubí štát nie je schopný zaistiť deťom čistý a bezpečný svet. Podstatou hospodárskej politiky je konzumérizmus. Deň bez nákupu je v rozpore s hospodárskou politikou USA.

Z korporácií sa stali obri – ktorí disponujú nesmiernou politickou silou. Noreena Hertzová z Oxfordu prirovnáva súčasný stav k automobilu: „Na sedadle – sedí biznis – dopravné pravidlá určujú korporácie – vlády sú rozhodcovia (dopravná  polícia), ktorí dohliadajú na dodržiavanie pravidiel, ktoré určil iný“. Kapitalizmus tým, že redukuje štát na minimum a stavia do centra diania korporácie, spochybňuje zároveň svoju legitimitu. Celý rad medzinárodných vyhlášok vychádza z toho, čo robia nadnárodné spoločnosti. Politici neriadia koncerny, naopak koncerny hovoria politikom, čo majú robiť. Politika sa stáva tovarom. Svet ovládaný kapitálom už nepotrebuje tradičné politické spektrum.  Clinton už v roku 1992 povedal: „Staré ľavicové a pravicové strany sú v stave mozgovej smrti“.  Nastáva minimalizovanie úlohy štátu.
Ako prišlo k tomuto plíživému prevratu?

Aurelio Peccei, Alexander King (nositelia nobelových cien) z Rímskeho klubu založili IFIAS (1972) - Medzinárodný inštitút výskumu budúcnosti a IIASA – Medzinárodný inštitút systémových analýz vyhlasujú ideu monitoringu budúcnosti a nevyhnutnosť hľadanie ciest chápania nového sveta s odhalením skrytých možností, ktoré umožnia riadiť nový svet. Formulujú sa nové princípy plánovania z pozície systémovej teórie. Trojstranná komisia G3 (1973) pozostávajúca z vplyvných osobností, perspektívnych politikov a popredných intelektuálov USA, Európy a Japonska využíva v prospech kapitálu tieto nové prístupy. Následne na to na základe pozvania francúzskeho prezidenta Valery Giscarda d´ Estena sa v Rambouillet neďaleko Paríža rodí vplyvný inštitút našich dní veľká G 7 (1975). Po ňom je to G8.

Tu sa formujú 3 základné faktory transformácie globálneho kapitalizmu ako unirvezálneho systému:
Je to vznik nových peňazí ako logické zavŕšenie znehodnocovania meny. V praxi to znamenalo, že peniaze ako platobný prostriedok za zmenili na univerzálny prostriedok. Dolár stratil posledné rudimenty zlatého štandardu a v praxi sa upevňuje ako zábezpeka poslednej inštancie pred likviditou.

Vytvárajú sa celosvetové finančno-právne technológie. Naftová kríza 1973 sa stala spúšťacím mechanizmom, ktorý vedie k permanentnému dlhu a štruktúrnej prestavbe finančnej stability. Prekonáva tak niektoré obmedzenia a kapitál balancuje na hranici  globálnej nestability. Nove riziká riadi na základe ladenia neoliberálnej praxe.

Približne v týchto sa rozbieha revolúcia v mikroelektronike, telekomunikáciach , informatike, ktoré privádzajú na svetlo sveta prakticky neobmedzené virtuálne priestory. V roku 1968 sa vytvára sieť ARPANET ako budúci predobraz internetu a zároveň sa tvorí systém globálnej burzy. V roku 1971 vzniká mikročip, ktorý umožnil rozvoj personálnych počítačov, mobilných telefónov a vznik univerzálnych kódov UPC-A a EAN-13, ktoré umožnili vytvorenie globálneho katalógu objektov vlastníctva, tovarov a ľudí. To všetko umožňuje vznik nového pojmu „globálna ekonomika alebo geoekonomika“. Do tejto doby bola svetová ekonomika chápaná ako súčet národných ekonomík, ktoré boli samostatné a takto fungovali na globálnom poli. Situácia sa však zmenila. Vytvárajú sa globálne subjekty ako Svetová banka – SB a MMF - Medzinárodný menový fond a cez tieto subjekty sa pôsobí na národné štáty a tak sa pretvárajú v univerzálny subjekt. I keď treba podotknúť,  že MMF je z pozadia riadení Ministerstvom financií USA. V tomto období sa vytvára jednotný systém hospodárenia, globálny trh,  formuje sa globálny systém kontroly a prerozdelenia svetových zdrojov a príjmov. Hlavným cieľom je vytvorenie systémového zisku. Ako konštatuje Alexander Nekless : „V určitom slova zmysle možno povedať , že dochádza k rozvratu algoritmu tovarovo – peňažnej fázy v rámci národného (štátneho) priestoru na ekonomický priestor v masovom merítku a práve tento rozvrat umožňuje riadenie procesov v celosvetovom merítku.

Nové finančné prostriedky a pád socializmu v krajinách budujúcich socializmus dali kapitalizmu druhý ak nie tretí dych. Výsledkom totálnej kontroly a totálneho riadenia (to je skutočná totalita) sa stávajú rukojemníkmi samotní ľudia a v ohrození je ich samotná sloboda. V ohrození je doteraz najširší subjekt ľudských dejín – „ĽUD ZEME“!  Subjekty,  ktoré sú nástrojom svetovej vlády je Svetová banka a MMF.

Nastáva svetová ekonomická vojna, v ktorej sa vyžívajú prostriedky národných ekonomík a v sociálnej sfére sa vytvára umelo vyrobený chaos .
Zároveň sa uskutočňuje prestavba masového vedomia a nazerania na svet za uplatnenia najúčinnejších prostriedkov masovej manipulácie a celej duchovnej sféry za použitia informačných a sociálno – kultúrnych technológií. Ide o informačno-psychologickú vojnu, ktorej dôsledkom je rozklad vzájomnej solidarity a spolupráce. Solidarita sa nahrádza kultom peňazí a sociálnym darwinizmom a individualizmom.

Nastáva oslabenie národných a štátnych záujmov. Kompetencie štátov prechádzajú na nadnárodné korporácie a nadnárodné organizácie. Tento proces vedie ku koncentrácii kontroly nad finačnými, vojenskými a informačnými zdrojmi, ktoré sú spojené s vytvorením jednoho – hyperimpéria - USA. Kapitál toto impérium splnomocňuje, aby bolo svetovým policajtom, sudcom a katom, ktorého násilie je legitímnym zdrojom vo svetovom merítku. Toto hyperimpérium je skutočnou ríšou zla - je nekonečné - planetárne,  tvorí nové obrovské odcudzenie a obrovskú ničotu. „ Budeme bojovať za naftu,  za vodu,  za ochranu územia . za to , aby bola jedna idea... Môže vzniknúť jedna z najzhubnejších zo všetkých vojen v dejinách – hyperkonflikt. Tento konflikt môže viesť k zničeniu ľudstva“. (www.rosbalt.ru/2007/01/29/283631html)

Možná je apokalypsa ako na Poslednom súde vznikne hyperdemokracia- kráĺovstvo Božie na Zemi. Tento možný vývoj je však výsmechom zdravého rozumu. Parazitizmus súčasného kapitalizmu tvorí pred našimi očami strašnú obludu hyperimpérium a hyperkonflikt. Tento proces sprevádza intenzívna psychologická príprava, každodenne – pomocou prostriedkov masovej komunikácie – najmä televízie sa vytvára dokonalý chaos vo vedomí. Globalizácia došla do takého štádia, že  vojna prestáva byť prostriedkom politiky.  Tomu musí zodpovedať aj stratégia a taktika pokrokových síl.
Na súčasné procesy musíme nazerať dialektickou metódou, preto je nesprávne v nej vidieť iba reakčné tendencie, ale aj základ tvorby novej civilizácie.

Historické miesto súčasného kapitalizmu

Kedysi ruský marxista Plechanov povedal „zrno rastie podľa Hegla“. Dnes môžeme na základe historických faktov a súčasnej reality vo svete povedať aj kapitalizmus sa vyvíja podľa Hegelovej triády. Hegel hovorí o prvom stupni - téze ,2. stupni negácie tézy, 3. stupni negácie negácie. Kapitalizmus dnes prichádza do svojho najvyššieho štádia:
stupeň kapitalizmu – kapitalizmus štádia voľnej konkurencie( téza)
monopolistický kapitalizmus – imperializmus charakterizovaný Leninom(negácia tézy)
Hyperimperializmus . Kapitalizmus svetovládny prekonáva národny a štátnomonopolistický kapitalizmus. Vznik nadnárodných korporácií ,svetovládnych inštitútov . Vznik geoekonomiky.
(negácia negácie)

Kapitalizmus by mal stratiť v tomto treťom štádiu vývojovej špirály svoju nálepku kapitalizmu. Pozrime sa trochu podrobnejšie na jeho vývoj .
Prvé štádium – kapitalizmus voľnej konkurencie : Keď Marx písal Kapitál prevážna väčšina ekonómov pokladala voľnú konkurenciu za „prírodný zákon“- večný pre ľudstvo. Adam Smith  tovarovo – peňažné vzťahy v rámci voľnej konkurencie nepovažoval za niečo mechanické – ale ako „ruku božiu“.  Túto ruku božiu však neguje monopolistický kapitalizmus.

Druhé štádium monopolistickýkapitalizmus:  Lenin konštatuje , že začiatkom  20. storočia v Európe viedla voľná konkurencia vývoj  k monopolu. Nový kapitalizmus definitívne vystriedal starý . Kapitalizmus sa mení na imperializmus . Konkurencia sa mení na monopol. Výsledkom je gigantický pokrok v zospoločenštení výroby . Výroba sa stáva spoločenskou, ale privlastňovanie zostáva súkromné. Monopolisti nivočia tých , čo sa nechcú podriadiť monopolu, jeho tlaku a jeho svojvôli. Tovarová výroba sa pokladá za základ celého hospodárstva,  v skutočnosti je podlomená a najväčšie zisky plynú ako píše Lenin „géniom “ finančných machinácií.

Krízy zosilňujú ešte viac tendenciu ku koncentrácii a k monopolu. Nastáva koncentrácia bankovníctva . Kapitál začal s malým úžerníckym kapitálom a vytvára v rámci monopolu obrovský úžernícky kapitál. Pre starý kapitalizmus, kde vládla neobmedzená konkurencia,  bol typický vývoz tovaru . Pre monopolistický kapitalizmus sa stal typický vývoz kapitálu. Kapitalizmus nadbytok kapitálu nepoužil na zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich más v danej krajine.

Vyvážaný kapitál v krajinách do ktorých plynie mimoriadne urýchľuje vývoj kapitalizmu. Finančný kapitál utvoril obdobie monopolov. Kapitál  v tejto fáze vyvolával neustále vojny, pretože kapitalisti si delia svet. Ako píše Lenin  „ ...nedelia si svet preto, že sú mimoriadne zlí, ale preto ,  že dosiahnutý stupeň koncentrácie ich núti dať sa na túto cestu,  aby dosiahli zisk,  pritom ho delia   „podľa kapitálu. “,  „podľa sily“, lebo v systéme tovarovej výroby a kapitalizmu ho inakšie deliť nemôžu.“  Monopolistický kapitalizmus je negáciou kapitalizmu voľnej konkurencie.
Tretie štádium - súčasný hyperimperializmus - prekonáva monopolistický a štátnomonopolistický kapitalizmus. Charakterizuje ho vznik nadnárodných korporácií, svetovládnych inštitútov moci. Vytvára sa geoekonomika. Globalizácia je výsledkom pokračujúcej koncentrácie kapitálu. Globalizácia nabrala akceleráciu aj preto, že rozvojové a bývalé krajiny budujúce socializmus otvárajú predtým chránené ekonomiky, stabilizujú svoje meny a prijímajú regulatívne opatrenia na podporu medzinárodného obchodu a súkromných investícii. Dochádza k stabilizácii na makroekonomickej úrovni,  čím sa zabezpečilo , aby zahraničné firmy a investori mohli optimálne fungovať. Neokonzervatívni ekonómovia môžu kontrolovať financie. „Zabudli“ však  vziať do úvahy chudobných . Kapitalizmus vytvára sieťovú ekonomiku a centrá svetovej finančnej moci  SB a MMF.

V podmienkach globalizujúceho hospodárstva dochádza paradoxne – k ironickému návratu k plánovanému hospodárstvu . Plánované hospodárstvo, ktoré v bývalých socialistických krajinách zomrelo vstalo znova z mŕtvych a to v podobe centralisticky plánovaného , globálne pôsobiaceho koncernu. Táto sieť je viac alebo menej organizovaná- mocou v centre za pomoci vykonštruovaných informačných techník a riadiacich štruktúr a je prepojená až do kapilár miestnej výroby. Len zopár podnikov ovláda trh s ropou, nerastami a agrárnymi produktami. Asi 100 podnikov ovláda priemyslové odvetvia. Tieto podniky tvoria plánované hospodárstvo svetového kapitalizmu ! ( U. Beck , Moc a protiváha moci , s. 205 , Praha 2007).

„Kapitalizmus si uzurpoval materiálnu aj duchovnú realitu“ – sťažuje sa vo svojom  Ĺ Horreur  autorka Viviane Foresterová . „ Skonfiškoval  a ukryl bohatstvo ako nikto pred ním, odstránil ho z dosahu ľudí tým , že z neho vytvoril symboly. Zo symbolov sa stali predmety abstraktnej výmeny, ktoré sa odohrávajú vo virtuálnom svete “( Mystérium kapitálu- Hernando de Soto , Praha 2007 s. 189-190). Vznikli najnovšie formy virtuálnych finančných operácií – elektronické peniaze , všadeprítomná kreditná karta, telegrafné prevody,  internet. H. de Soto konštatuje kapitalizmus vytvára sklenený zvon, v ktorom žije 1/6 ľudstva, ale chudobné národy tvoria 5/6 svetovej populácie .
Kapitalizmus  západných krajín sa nachádza v kríze a to vôbec nie kvôli zlyhaniu globalizácie, ale kvôli neschopnosti globalizovať kapitál v rozvojových a bývalých komunistických národov.

Globalizácia by nemala byť, len záležitosťou spojovania sklenených zvonov globalizovanej menšiny. „ Len dvadsaťpäť krajín z dvesto krajín sveta je viac menej schopná produkovať toľko kapitálu, aby mala prospech z deľby práce na rozšírených globálnych trhoch. Väčšina ekonomických programov v chudobných ekonomikách sa možno rúti do priepasti,  ktorú predvídal už Karol Marx.  Kapitál vytvára predpoklady pre svoj zánik,  pretože nedokáže zabrániť koncentrácii kapitálu v rukách niekoľko jedincov.

Dnes sa zaujíma najmä o využitie ľudského činiteľa , kradne „mozgy“, ktoré vyrábajú hodnoty a nimi vyrobené hodnoty potom dováža do ich materských krajín. Súkromné investície Západu do rozvojových krajín sú masovou lúpežou zo strany nadnárodných spoločností. Únik mozgov ,  využitie ľudského  sociálneho potenciálu je novým typom neokolonializmu. Reformy neposkytujú prístup pre rozšírené trhy väčšine obyvateľstva planéty a tak vytvárajú živnú pôdu pre triedne konflikty. „ Triedny konflikt ? V dnešnej dobe ? Nezrútil sa tento koncept s pádom Berlínskeho múru ? Bohužiaľ nie ! “( Hernando de Soto, Mystérium kapitálu. Praha 2007 s. 181).  Ekonomická moc kapitálu nad svetom je strašná tým,  že je zameraná na celé neburžoázne ľudstvo. Nadnárodné korporácie tým, že určujú pravidlá riadenia ,  ktoré vytvárajú nikým nevolení ľudia – negujú samotnú pýchu kapitalizmu „demokraciu“.

Kapitalizmus nedáva do osudia dejín „len“ samotnú podstatu slobody človeka a ľudstva , ale odporuje samotnej prírode, lebo ničí  aj prírodný kapitál. „ Kapitalizmus tak ako sa praktizuje dnes, je finanačne ziskovou avšak neudržateĺnou úchylkou ľudského vývoja .“
(Paul Hawken , Amory Lovins, L. Hunter Lovinsová, Prírodný kapitalizmus , Praha 2003 s. 23) Kapitalizmus má skutočné tendencie zahnívania aj súčasná hypotekárna kríza je jedným z týchto prejavov. Už v roku 1913 nemecký publicista L. Eschwege nazval hypotéky „bahnom“ ( Die Bank 1913, s. L. Eschwege, Der Sumpf).  Americký miliardár Warren Buffet upozornil, že „ Banky prevzali na seba príliš veľa zodpovednosti a rizík. Je to ich vina, netreba hľadať ďalších vinníkov.

Nemožno zabudnúť, že finančná kríza vznikla v USA a v Západnej Európe potom ako vydali banky priveľa hypotekárnych úverov s podozrivými úvermi . Už v polovici mája bolo jasné, že približne sto bánk sa dostáva podľa stavu svojich aktív do celkových strát okolo  344 miliárd dolárov. Majetok W. Buffeta, ktorý podľa hodnotenia časopisu The Forbes patrí medzi najbohatších ľudí sveta sa oceňuje na 62 miliárd dolárov. Stav jeho majetku sa za rok zvýšil o 17 % .  ( www.russianny.com /NewDesign/Estate /2008/6/7    Kapitalizmus sa dostáva do bahna dejín. Je to skutočne jeho posledné štádium,  ďalšiu planétu nemá k dispozícii, vyvíja sa podľa Hegla k negácii negácie, v ktorej stratí „ nálepku “kapitalizmu,  ak nestiahne so svojou záhubou samotné ľudstvo.

Západní teoretici ako napr. Francis Fukuyama cítia, že kapitalizmus stráca historickú silu – píše o konci dejín. Nekončia dejiny, ale končí predhistória ľudstva, lebo začínajú skutočne ľudské dejiny (Marx). Globalizácia má aj východisko -začala v nej I. Globálna revolúcia v ľudských dejinách, ktorej sme aktérmi a smeruje k novej – ľudskej civilizácii.

Lenin nepredpokladal, že imperializmus sa dostane do štádia ultraimperializmu. V roku 1915 píše „ skôr než vznikne celosvetový trust a dôjde k ultraimperialistickému spojeniu finančných kapitálov, imperializmus bude musieť nevyhnutne stroskotať, kapitalizmus sa zmení vo svoj protiklad.“ ( Lenin V.I. Spisy zv. 27, Pravda 1985, s.136)
K. Kautský ešte ako marxista hovorí, že takáto (ultraimperialistická) nová fáza kapitalizmu je v každom prípade mysliteľná, ale či je uskutočniteľná, nemôžeme rozhodnúť, na to ešte chýbajú dostatočné predpoklady.“ ( Die Neue Zeit , 30.4.1915 s. 144)
Kapitalizmus našich dní sa dostáva do fázy hyperimperializmu alebo ultraimperializmu. Tento systém sa dostal do tejto fázy vďaka oportunizmu a pádu socializmu. Kapitalizmus túto fázu nemusel vôbec dosiahnúť ako to aj predvídal Lenin. Priznáva to aj taká uznávaná autorita ako je americký ekonóm Lester Thurow, ktorý uvádza, „ešte v roku 1941 zostávali USA a Veľká Británia v zásade posledné dve kapitalistické krajiny na svete ... zbytok sveta boli fašisti ,  komunisti,  lebo zaostalé kolónie tretieho sveta. Kríza rokov dvadsiatich a veľká hospodárska kríza rokov tridsiatich priviedli kapitalizmus na pokraj vyhubenia. Kapitalizmus, ktorý sa dnes javí ako neodolateľný mohol s niekoľkými chybnými krokmi nadobro zmiznúť. “
(Lester Thurow, The Future Capitalism , New York Pinguin Bodes , 1996 s.5)

Dnešný hyperimperializmus alebo ultraimperializmus má nástroje svetovej finančnej moci – cez ktoré svetová superveľmoc USA realizuje svoju moc a to cez Medzinárodný menový fond a Svetovú banku. „ Medzinárodný menový fond - to je politika  Ministerstva financií USA“ prehlasuje Prof.  Jerry Hough , Duke University. ( Moskva , WashinngtonProfile z 9.5.2008).

V podstate hŕstka miliardárov ovláda finančný svet. Kapitalizmus stráca v tejto poslednej fáze Hegelovej triády svoju moc, prichádza ako predpokladali marxisti skutočne k vlastnej negácii. Uhasíňajúca superveľmoc USA je toho dôkazom. Začalo to pravdepodobne rozpadom súčasného svetového finančného systému a presunom centra moci na Východ. Zmenu si vynucuje aj samotná príroda Zeme, lebo je nevyhnutná trvalo - udržateľná spoločnosť a tou kapitalizmus nie je !  Končí sa predhistória ľudstva a začínajú skutočne ľudské dejiny.